Prílet bol jemne dramatický vďaka bočnému vetru, našťastie všetko dobre dopadlo a zmysel pre humor sme nestratili nakoľko ihneď pri rolovaní sme si zakričali na Boeing 747 nech tá hračka uhne z dráhy.

Po tomto medzikontinentálnom lete sme zistili ako Čína dbá na bezpečnosť svojich občanov,

Pri výstupe z lietadla nás prehliadli senzory detekujúce baktérie, termovízie ale aj detektory kovov boli na každom kroku.

Pri vydávaní batožiny nám takmer zhabali kufre, nakoľko, ako by som to charakterizoval, Pekingské letisko je fakt veľké. Pre batožinu sme museli ísť nadzemnou dráhou!

Ako to už býva zvykom, pri výstupe z letiska nás už očakával zástupca MSI.

Bol som celkom prekvapený, že tu boli aj zástupcovia z firiem HIS, SUN, HP či VIA..., atď. Pripadalo mi to ako keby tu zrazu všetky firmy mali stretnutie.

Náš zástupca však na našu smolu okrem Čínštiny nepoznal iný jazyk. Avšak úspešne nás navigoval do autobusu ktorý nás previezol z jedného terminálu na druhý, proste šialene veľké letisko.

Konečne sme sa na druhom terminály stretli aj s ostatnými majstrami, Ryba a Chaoss, či Mikeguewa a Gautam, boli znakom že v tom nie sme samy a nasledujúci súboj nebude lážo-plážo.

Náš plán bol celkom jednoduchý, ak sa rýchlo dostaneme z letiska, skočíme na hotel a šup na Veľký čínsky múr, bohužiaľ do hotela sme prišli až o tretej a tak čas na výlet k veľkému Čínskemu múru bol definitívne tu-tam.

No my sme nezúfali, Predsa aj v Pekingu sa dajú pozrieť nádherné pamiatky, Námestie Nebeského kľudu alebo aj Tian Amien, či Zakázané mesto.

My sme sa rozhodli že sa vydáme k Zakázanému mestu a prejdeme sa po námestí Tian Amien, kde sa v roku 1989 „nič nestalo“. Na našu smolu však náš taxikár vedel po Anglicky asi toľko ako moja Maďarská babka a tak nás zaviezol iba k najbližšej bráne zakázaného mesta. (Pokiaľ to vôbec bolo zakázané mesto) Posúďte sami z fotiek.

Nasledovalo naše túlanie sa po ulici. Nevedeli sme kde vôbec sme a tak sme o chvíľke hľadania našli stánok a v ňom mapu. Hurá našli sme sa!

Mali sme pomerne veľký problém prechádzať cez ulicu po prechodoch bez riadenia svetelnými pokynmi. Proste vás nikto nebral vážne.

Mali sme 17:00 a museli sme byť prítomný na večeru ktorá sa konala o 18:00

Padol tu aj návrh že však to nemáme ďaleko poďme peši do hotela.

Hahaha, mne sa fakt už nechalo chodiť a preto som po intenzívnom hľadaní taxíka (niektoré totiž nechceli nás zaviesť na miesto) náš našli a nechali sa zaviesť (Cesta trvala celkom dlho po tej krátke uličke, dokonca som aj zadriemal).

Možnosť MHD sme zavrhli nakoľko Čínsky nevieme a v Pekingu je okolo 900-1000 liniek autobusov.

Taxíky v Číne sú skutočne lacné. Iba asi 10 Yuanov nás stálo privolanie taxíka a 6 Yuanov celá cesta!

Mimochodom boli sme skutočne prekvapený akými autami sa v Číne jazdí, najstaršie auto čo sme zahliadli bola !!!Škoda Felicia!!!

Tak teda padla 18 ta hodina a my sme boli pripravený na odchod na večeru.

Chystalo sa na nás prekvapenie v podobe Hard Rock caffe. Pripájam zopár fotiek čo v takomto zariadení ešte nikdy neboli, presne ako ja.

Večera bola riešená formou švédskych stolov, čo vyhovovalo všetkým.

K tomu bolo pravé Čínske pivo (nechutnal som ho) Cola (značne nariedená ladom) a Sprite (ten bol perfektný).

Po príjemne strávenom čase v spoločnosti krásnych čašníčok (zrak nám skákal ako na tenise, I keď mne sa najviac páčila jedna ktorú nikto nevyfotil. Škoda nabudúce si nezabudnem foťák.) sme sa odobrali do hotela.