Deň tretí 29.8.2009 (Súťažíme!)

9:00 Lobby.

Tu sa vyberali lístočky s krajinami, zástupca z každej krajiny si potom prišiel vybrať lístoček s číslom. To bolo číslo balíčku s komponentmi.

Bol som vyžrebovať číslo 19.

Šup do autobusu na miesto konania (Hotel Šangrila) Po ceste sme si stihli dať Hamburger od McDonalda.

Ospravedlňujem sa že som nevyfotil vnútro hotela, pripadalo mi to neslušné. Ale jeho záhradu som vyfotiť už musel. Pokochajte sa prosím fotkami.

Nasledujúce privítanie v mega hale bolo niečo čo som pocítil prvý krát. Zástupcovia firmy MSI z jednej aj z druhej strany sa na vás dívali a tlieskali každému súťažiacemu. Proste nezabudnuteľný zážitok.

Podľa čísla sme si prevzali HW a týmto sme mali hodinku na prípravu

Súťaž sa začala, mali sme hodinu na prípravu a kontrolu či nám všetko funguje.

Jediný komu všetko perfektne nefungovalo bol tím USA 1 vo vedení Fuggera a Gomelera. Ich doska im odpálila 2 procesory ihneď po spustení súťaže a tým pádom boli diskvalifikovaný.

Súťažný HW pozostával z procesora Intel Core i7 975 XE (viem slintali sme či nám ho nenechajú ale bohužiaľ, bolo to ES-sko) Základná doska MSI Eclipse SLI (s špeciálnym biosom (bude ho možné stiahnuť z našej stránky) Špičkovej grafickej karty MSI GTX 275 Lightning, pamäte ako ináč perfektné OCZ Blade 2133MHz 3x2GB s čipmi Elpida Hyper.

Z ostatných komponentov by vás možno ešte mohol zaujímať zdroj Antec CP-1000, ktorý vynikal 1kW výkonom a takmer absolútnou tichosťou.

Súťažilo sa na dve kolá. V Prvom kole sa súťažilo v programe wPrime na výpočet 1024. Tu sa nám celkom darilo a dosiahli sme 6-te miesto. (Core i7 975 @ 5225MHz) Čo sme si povedali fajn len to tak udržať do konca.

Avšak v druhom kole nás smola neminula a naše večné problémy ťahajúce sa už z prvého kola nám dovolili prejsť 3Dmark Vantage iba na 15802 bodov neskôr nám PC úplne zomrelo.

Príčinou bola (ako vždy) kondenzácia, i keď sme si dávali extra pozor na odizolovanie každého cm inkriminovaných častí dosky. Dokonca kondenzácia nám nakondenzovala aj na ventilátor ktorý sa neskôr úplne zastavil.

Suma sumárum? V prvom kole 6-ty v druhom kole 15ty. Po spočítaní všetkých percent sme sa umiestnili na peknom 14-tom mieste. Čo podľa môjho skromného odhadu nie je vôbec zlé na krajinu ktorá si na Majstrovstvá Sveta vkráčala z hornej dolnej bez väčšieho zázemia a podpory sponzorov.

Ak so mnou nesúhlasíte dajte to pokojne vedieť pod článkom.

Samozrejme nám k dispozícii aj popri súťažení bol studený bufet pozostávajúci z balíčka ktorý dostal každý zástupca tímu. Množstvo zostáv s P55 doskami s možnosťou si to „ochytať“ a samozrejme aj doprovodný program s tradičnými čínskymi bubnami a umelcami. Ale nesmiem zabudnúť aj show s vlajkami štátov. My klasicky sme mali Českú vlajku nakoľko zastúpenie je pre CZ a SVK v Čechách. Som ale rád že na stole nám menovku s Czech Republic prelepili na Slovakia (I keď ideálneho stavu Czech and Slovak Republic docielené nebolo, Myslím že by bol podobný problém aj keby súťažili z Trinidadu a Tobaga (haha)).

Po súťaži sme mali už len dve show a to predávanie certifikátov a vyhlasovanie víťazov. Tou druhou show bolo pobalenie samých seba. Toto bol skutočný ale príjemný problém (Niesli sme si HW so sebou)

Nasledoval bleskový návrat do hotela a odchod na večeru, tešili sme sa na niečo zas chutného ako deň predtým.

Bohužiaľ naše nadšenie nevedelo do čoho sa rútime.

Vošli sme do peknej luxusnej a modernej reštaurácie s švédskymi stolmi. Nasledovalo však trpké prebudenie do reality s faktom že dnes asi jesť nebudeme. Totiž všetci súťažiaci v našej skupine boli Európania alebo Američania Austrálčania alebo Juhoafričania, proste ľudia európskeho tipu, neuspôsobený na zvyky v Ázii. Nastúpený všetci v rade s taniermi. Sme boli cieľom pozornosti všetkých Aziatov v reštaurácii. Najprv sme nechápali prečo avšak potom sme pochopili, Totiž z vystavených vecí nebolo nič k jedlu, všetko boli chutné atrapy ktoré nám ale nechceli nechať vziať!  Hlad je mocný pán vám teda poviem. V absolútnom zúfalstve som odložil tanier a išiel si načapovať aspoň Colu. Našťastie nikto nerozumel ani po Anglicky ani po Slovensky, asi by som bol obslúžený naposledy a veľmi rýchlo. Napokon mi naša sprievodkyňa vysvetlila že je nutné si zobrať kolíčky s číslom stola a pri vami vybranom jedle ho pripevniť na papierik ktorý následne podáte kuchárovi, on vám ho pripraví a čašník donesie. Aké prosté! Máte aj vy taký pocit? Ak vaša odpoveď znela áno, tak sa prosím vžite do našej situácie. Nejedli ste aspoň 8 hodín, naposledy to bol dajaký sendvič. A jediné čo chcete je aby vám predhodili veľký kus mäsa ktorý poriadne okúšete.

No takže nasledoval hon na potravu. Hon v pravom zmysle slova nakoľko pri bližšom pohľade ste skutočne uvažovali o svojich schopnostiach a či budete rýchlejší ako vaše potencionálne jedlo. Proste pre Európana ako ja ktorý doteraz jedol iba bryndzové halušky, pizzu či rezeň to bolo hotové peklo!

Skončil som pri niečom čo vyzeralo ako mikro rezeň a párečky.

Po prinesení párečky zmizli rýchlosťou vetra (prílohu som nenašiel) Keď som však nevedel prerezať mikro rezníky vzdal som to a dal som si Wafle z ktorých som sa ako tak najedol. Dotlačil som sa troškou zmrzliny a v duchu som si vravel že už viem prečo sú Číňania tak chudý. (To som ešte netušil ako sa doslova natlačíme budúci deň)

Po tejto „výdatnej večeri som ešte zvažoval návštevu Carefouru naproti reštaurácií avšak bolo už neskoro a aspoň som si vyskúšal ako sa chodí spať hladný.