Deň štvrtý. (Prehliadka mesta a návšteva legendárneho PC shopu)

Deň sa začal veľmi príjemne. Raňajkami na štýl Euroázie sa nič nedalo pokaziť a pekne sme si pochutili.

Ráno na programe nás strašila porada s developermi P55 dosiek, chceli počuť naše prvé skúsenosti s ich doskami a čo by mali zmeniť a vylepšiť. Nakoľko my sme s týmito doskami skúsenosti nemali vôbec (okrem Zdenka Obermaiera) tak sme nemali čo do tohto povedať. Hlavne teda po preslove Fuggera ktorý keď po prvom nadýchnutí skončil (trvalo to asi 10min) tak sa nedalo k tomu ani už nič dodať. Nasledovali už len vylepšenia a čo sa týka rozloženia komponentov resp. konektorov a tlačítok, potom sme sa ešte porozprávali o dierach na chladiče a chladičoch na doskách, prebrali sme aj iné dosky a porovnávali ich s súčasnými od MSI.

Za toto by som veľmi pochválil MSI nakoľko konečne sa niekto zaujímal o to ako majú vylepšiť svoj produkt, myslím že ostatný výrobcovia sa majú ešte čo od MSI učiť.

Nasledoval nástup do našich obľúbených autobusov a odchod na obed.

Príchod troch autobusov pred reštauráciu Tairyo spôsobil pekný rozruch.

Posadili nás pred veľké oblúkové stoly a pred nami začali kuchári majstrovať.

Poviem vám páni (aj dámy) Také dobrôtky ako nám pán kuchár pripravil sme ešte v živote nejedli. Či už sa jednalo o plody mora alebo bravčovinku, či hovädzinku, alebo mäso neznámeho pôvodu chutilo nám všetko znamenite. (Keď vám chutí na pôvod chuti sa nepýtajte!)

Majstrovstvo kuchárov v Tairyo bolo skutočne ohromné a niečo zachytili aj fotografie a videá.

Mysleli sme si že po našom skvelom obede bude nasledovať skvelý program a že nám naše peňaženky nechajú pustiť ako dravých psov do najväčších PC obchodov.

Avšak museli sme ešte počkať a navštíviť novodobú atrakciu a modlu Číňanov. Pekingský olympijský štadión Jeho návšteva nás potešila avšak súčasne aj zarmútila.

Jednalo sa totiž o návštevu obyčajného štadióna na ktorom sa nič nehralo len bol plný ľudí, naviac sme asi 15minút stratili hľadaním východu nakoľko boli v prevádzke len 2.

Konečne sme trafili von a stihli sme aj prísť načas k autobusom. Pardon na miesto kde nás mali čakať autobusy. Nakoľko sme neboli všetci tak naše autobusy sa nedostavili. Znova sme teda museli počkať na opozdilcou. Nečudo že sme boli trocha nevrlí. Na najväčšiu atrakciu Pekingu, obrovský PC obchodný dom, sme mali už len niečo cez hodinu. Po krátkej ale pre nás nekonečnej jazde sme boli na mieste. Čakal na nás 8 poschodový obchodný dom (8 nadzemných poschodí a 2 podzemné poschodia). Skôr než sme si postúpali na oči a jazyky sme sa rozbehli do šialeného sna. Čo bol náš cieľ? No Predsa E6500K a napodobeninu iPhone za $5. Prvé sme našli a kúpili bohužiaľ pravidlo: Európsky vzhľad znamená +100 Yuanov nás neobišlo. Čiže naše procesory stáli 750 Yuanov namiesto 650 Yuanov za ktoré ich kupovali „domorodci“.

Bohužiaľ iPhony za $5 sme nezohnali nakoľko tu Číňania boli trocha chamtivý a pýtali za tieto prístroje miesto 80 Yuanov čo mali napísaných na krabičke, 1000 Yuanov čo nebola cena za ktorú by sme boli ochotný kúpiť túto „hračku“.

Náš nákup sa niesol hromadným útekom z obchodného domu počas dažďa. A klasickým čakaním na opozdilcou.

Nasledoval pre nás historický okamih. Pozvanie na Pekingskú kačku!

Dorazili sme do reštaurácie u Kačičky. Nasledovalo klasické zízanie na Čínsku kultúru a oblečky a samozrejme až krásne ženy.

Večera mala mnoho chodov. Či už klasické kung-pao s arašidmi, alebo kúsky steakov a opražené larvy. Všetko majstrovské pochúťky. Avšak hlavná hrdinka večera, Pekingská kačica ešte len na rad prišla. V čase keď sme boli všetci takmer na prasknutie napchaný. Viete si predstaviť túto situáciu? Osobne ju nikomu neprajem. Ja osobne som do seba dve placky „nacpal“ a zažil som chuť, ako nikdy v živote. Bohužiaľ sa nedá opísať a preto odporúčam každému skúsiť pravú Pekingskú kačicu. Mňam.

Takto dobre najedený sme už nevládali ani rozmýšľať čo samozrejme naši hostitelia tušili a tak naša posledná cesta bola späť do hotela. Zajtra nás čaká dlhý deň a cesta domov.