T.S. Intel: Už vieme, ako vyzerá česko-slovenský hráč počítačových hier PDF Vytlačiť E-mail
Napísal A2C   
Štvrtok, 21 Október 2010 11:03
Spoločná anketa spoločnosti Intel a herného portálu GamePark ukázala, ako vlastne vyzerá česko-slovenský fanúšik počítačových hier a dala nahliadnuť aj do jeho vnútra. Typický „hráč“ hrá väčšinou na stolnom počítači a preferuje on-line hry. Prieskum podkopal aj všeobecný predsudok, že vyznávači počítačových hier žijú skôr vo virtuálnom svete: napríklad viac ako dve tretiny opýtaných plánuje, že pôjde voliť. 

Česko-slovenský hráč počítačových hier netrávi väčšinu svojho času zavretý doma pri počítači, ale je to normálny chalan, ktorý chodí von s kamarátmi. To vyplynulo z ankety, ktorú spoločne pripravili spoločnosť Intel a herný portál GamePark. Čo do rozsahu a účasti ojedinelá cesta do duše počítačového „hráča“ mala okrem iného zistiť, aký život vedie fanúšik počítačových hier, o čom sníva, čo robí vo voľnom čase, aké hry má rád, prečo a ak dlho hráva. Táto anketa prebiehala dva mesiace a otázky preskúmali vnútro počítačových hráčov veľmi detailne. „Na začiatku bola snaha zistiť, ako vyzerá typický fanúšik počítačových hier, čo ho na nich baví a akí tí hráči vlastne sú. Vďaka spolupráci s herným portálom GamePark tak prišla na svet anketa, do ktorej sa zapojila vysoko reprezentatívna vzorka takmer šesť tisíc ľudí. Prieskum ukázal, že hráči sú normálni mladí ľudia, ktorí nie sú fixovaní len na svoje PC, svoj čas trávia aktívne a nijako výrazne sa okrem svojej záľuby neodlišujú od svojich rovesníkov,“ uviedol Pavel Svoboda, PR manažér spoločnosti Intel.

Tauľka 1: Čo ich k hraniu motivuje

(percenta vyjadrujú pomer zastúpení)

 

hranie je zábava                         46,3 %

odreagovanie od všednej reality 19,0 %

relaxácia po náročnom dni         15,0 %

adrenalín                                     6,3 %

grafika                                        3,8 %

som najlepší bojovník                  3,7 %

niečo iné                                     5,9 %

 

A aký je teda hráč počítačových hier? Spravidla až na 98 percent ide o muža medzi 13 až 25 rokmi. (viď Graf 1) Ide o generáciu, ktorá prichádzala do kontaktu s počítačom už od útleho detstva, preto polovica respondentov uvádza, že sa k hraniu počítačových hier dostala už v šiestich rokoch. „Deti zaradili počítač medzi svoje hračky a stal sa pre ne neoddeliteľnou súčasťou ich života, rovnako ako pre každého z nás. Majú teda možnosť sa hrať na vojakov a zvádzať boje vo virtuálnom prostredí, ktoré im dáva viac voľnosti, a nehrajú sa s predmetmi priamo v rukách a v reálnom svete. To isté ale platí pre prácu s počítačom všeobecne,“ komentoval výsledky psychológ Jiří Šimonek zo spoločnosti DAP Services, ktorá sa zaoberá prieskumami v oblasti školstva.

 

Relaxácia pri počítači

Pre hráča nie je hranie hier to jediné a hlavné, na čo sa zameriava. Predstavuje pre neho len alternatívnu príležitosť k odreagovaniu sa, zábave a relaxácii. „Zábava a relaxácia motivačne úplne zodpovedajú akejkoľvek hre a to sa aj od hier očakáva. Hra ako taká je tou najlepšou ,mozgovou prípravou‘ na reálne činnosti,“ upresnil Jiří Šimonek (viď Tabuľku 1). Hraním hier tak mladí ľudia rozvíjajú aj svoje logické schopnosti, postreh a koncentráciu. Túto schopnosť potom môžu uplatniť v škole, ale aj v reálnom svete. Adrenalínové akčné či športové hry upevňujú ich analytické myslenie či reakčnú dobu, hry nazývané strategické zase pomáhajú rozvíjať zmysel pre dlhodobé budovanie cieľov v podobe vlastných 3D svetov. (viď Počítačové hry – sprievodca pre rodičov, kde sú vymenované všetky benefity)

 

Tabuľka 2: Ako často vyrazia von s kamarátmi v priebehu jedného týždňa

(percenta vyjadrujú pomer zastúpenia)

 

3x a viac                                  52,3 %

2x                                            22 %

1x                                            14,4 %

Vůbec, moc ven nechodím       11,3 %

 

Štúdia ukázala, že počítačový hráč nie je osoba tráviaca svoj čas len pri počítači bez kontaktu s okolitým svetom, ale má taktiež záujem o veci, ktoré ho obklopujú. Hraním hier strávi v priemere 3 hodiny denne (39 % respondentov). „Čo sa týka rozdelenia času, nejde o nič neobvyklé. 76 % z nich hrá najradšej on-line spoločne s ďalšími kamarátmi a spoluhráčmi. Svoj voľný čas však netrávia len hraním hier a komunikáciou s virtuálnymi priateľmi,“ potvrdil Jiří Šimonek. „Všeobecne platí, že činností spojených s počítačom a internetom sa zúčastňujú ľudia, ktorí sú v kontakte s  ľuďmi a majú viac aktivít ako ostatní,“ dodal sociológ Petr Soukup, prodekan Fakulty sociálnych vied UK v Prahe. Práve rastúca obľúbenosť on-line hrania svedčí o tom, že gaming je spoločenská činnosť, pri ktorej môžu byt hráči vo vzájomnom kontakte. Gaming sa práve vďaka možnosti on-line prepojenia stáva stále spoločenskejším, to ale neznamená, že by jeho vyznávači rezignovali na „staromódne“ spoločenské kontakty so svojimi spoločníkmi a kamarátmi. Typický hráč sa s väčšinou svojich známych pozná zo skutočného života a viac ako trikrát do týždňa si vyrazí s kamarátmi za zábavou (52 % respondentov, viď Tabuľku 2), čo zodpovedá životnému tempu dnešného teenagera.

 

Okrem bežného kontaktu s priateľmi a známymi nie sú hráčovi ľahostajné ani činnosti, ktoré majú vplyv na okolité dianie.

 

O nadpriemernej sociálnej aktivite a zmysle pre širšie okolie, ako len mikrosvet vlastného monitora svedčí napríklad údaj, že plné dve tretiny z nich chcú ísť voliť, a to aj za predpokladu, že ešte nedosahujú vek, ktorý by ich k tomu oprávňoval. (viď Graf 2) „Je to len ukážka toho, že hráči sa zaujímajú o dianie okolo seba a rešpektujú bežné veci tak, ako zvyšok populácie. Nie je to teda skupina úplne vyhranená a odtrhnutá od reality,“ vysvetlil Jiří Šimonek.

 


Gaming sa nerovná závislosti

S hraním hier sa často spája predstava, že hráči ľahšie prepadajú závislosti. Dotyčný jedinec potom nie je schopný rozlíšiť hranice skutočného a virtuálneho sveta. Výsledky prieskumu tento predsudok vyvracajú. Potvrdzuje to aj Petr Soukup: „Hranie môže vnímanie okolia narušiť, pokiaľ by jedinec nerobil nič iné a od detstva sa nestýkal s ľuďmi. To je ale aj vďaka povinnej školskej dochádzke nemožné.“

 

Vo všeobecnosti platí, že hranie hier nie je vôbec škodlivé. Závislosť nehrozí všeobecne a všetkým. Záleží na ďalších aktivitách, ktorými hráči vypĺňajú svoj čas. „Pri hrách je to podobné ako pri ostatných činnostiach. Existuje všeobecná predispozícia k závislosti a mal by na to byť braný ohľad. Fenomén hier nie je ale nijako nový a on-line hry sú len modifikáciou,“ povedal Petr Soukup. Jiří Šimonek k tomu dodal: „Dá sa s určitosťou povedať, že na čomkoľvek, čo robíme, často vzniká aktívna psychická závislosť. Len tak sa môžeme v danej oblasti rozvíjať. Do formy patologickej závislosti sa ale nedostane viac ľudí, ako napríklad tých, ktorí sú závislí na čokoláde, hamburgeroch a kole.

 

Virtuálne prostredie v sebe skrýva nebezpečí anonymity – rodičia by si mali zachovať prehľad

Sociálne vzťahy sa pestujú nielen v reálnom svete, ale aj v elektronickom prostredí. Tento spôsob komunikácie sa stáva každodennou súčasťou života mladých ľudí, hráčov nevynímajúc. Veľký rozmach sociálnych sietí a komunitných webov ponúka okamžitú komunikáciu s ľuďmi, ktorí majú podobné záujmy, problémy alebo ciele. Napriek tomu toto všetko v sebe skrýva virtuálny svet a istú mieru anonymity. Oproti reálnemu životu sa v ňom jedinec môže vydávať za niekoho iného. Hranie hier však nepredstavuje výnimku, ide o vlastnosť, ktorá sa spája so svetom internetu ako takým.

 

BOX: Počítačové hry – sprievodca pre rodičov

1.     Zapojte sa

Urobte z hrania rodinnú zábavu. Hry sú dôležitou súčasťou kultúry pre ľudí v každom veku a je nutné si uvedomiť, že s tým, ako vaše deti starnú, sa bude meniť aj charakter ich hier. Najlepšie je zapojiť sa, hrať s dieťaťom alebo proti nemu, takže hru dôkladne spoznáte.

2.     Dohliadnite na to, aby deti hrali hry, ktoré sú vhodné pre ich vekovú skupinu

Systém PEGI (Pan-European Game Information) hodnotí počítačové hry podľa toho, aká veková skupina ich môže bezpečne používať.

3.     Dohliadajte na mladšie deti

Zvážte, do akej miery je vaše dieťa schopné samostatne hrať, dohliadnite na to, aby sloboda, ktorú získa, zodpovedala úrovni slobody v skutočnom svete.

4.     Vytvorte zdravé prostredie

Dohliadnite na to, aby hry boli hrané v dobre osvetlených miestnostiach a aby si hráči dávali pravidelné prestávky. Do niektorých hier je ľahké sa ponoriť, pravidelné prestávky sú preto veľmi dôležité.

5.     Zaistite bezpečnosť v spoločenských hrách

Sociálne funkcie sú zabudované do hier pre hráčov v každom veku. Deti a mladí dospelí si musia uvedomiť, aké rizika prináša hranie s niekým, koho nevidia.

6.     Vytvorte užívateľské účty, ktorými budete kontrolovať využívanie PC

Aby ste mali kontrolu nad tým, aké hry vaše deti hrajú, zabráňte neautorizovanej inštalácii softvéru do počítača.

7.     Zoznámte sa s učiteľmi svojich detí

O hrách a počítačoch si prehovorte s učiteľmi svojich detí. Určite budú hry používať pri výučbe, preto zistite, aké hry používajú a či to čo hrajú deti doma, doplňuje hry, ktoré hrajú v škole.

8.     Hľadajte zábavné, vzdelávacie hry

Hry sú hlavne zábava, avšak to neznamená, že obsah musí byť vždy o ničom. Na trhu je množstvo hier, ktoré môžu deti inšpirovať, vzdelávať a pomôcť im v reálnom svete.

 

„Chovanie v prostredí sociálnych sietí je iné ako v reálnom svete. Ľudia sú on-line schopní prezradiť omnoho viac,“ vysvetlil Petr Soukup, prodekan Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovy. Jiří Šimonek, psychológ z DAP Services, dodal: „Predtým bol obdobný rozdiel hmatateľný a viditeľný v tom, čo si ľudia dokázali písať, čo reálne hovorili a ako žili. Medzi týmto je a vždy bude rozdiel. Časť populácie (okolo 11 %) sa bude vždy robiť lepšou, keď môže, a to aj na diaľku. Dokonca aj keď je to riskantné a porušujú tým napríklad pravidlá alebo zákony.

 

Prostredie internetu predstavuje ideálne mimikry pre tých, ktorí chcú prežívať iné životy, či už v dobrom alebo zlom slova zmysle. Gaming v tomto nie je výnimkou. Tým, že na sebe zoberieme telo hviezdneho bojovníka alebo sa prevtelíme do postavy svojho avatara v 3D priestore, realizujeme samotný princíp hry. Na rozdiel od skutočného života to je možne v prostredí hry uskutočniť „v rámci pravidiel“, čo z nej robí bezpečnú záležitosť. Napriek tomu by rodičia hlavne pri svojich deťoch mali mať prehľad o tom, čím sa zaoberajú, a využívať edukatívny potenciál niektorých hier. Zhrnutie týchto pravidiel možno nájsť v dokumente Počítačové hry – sprievodca pre rodičov. (viď skrátenú verziu v informačnom boxe alebo prílohu)

 

Kancelárske stroje hráčom nestačia

Hráči sú skupina užívateľov počítačov, pre ktorú je absolútne zásadne mať doma to najlepšie možné vybavenie – od zdanlivých maličkostí, akou je napríklad kvalita „myši“, až po najvýkonnejší procesor, ktorým je v súčasnosti Intel Core i7. „Klasické kancelárske počítače a notebooky sú hráčmi z prevážnej časti ignorované. Ich potrebám zďaleka nepostačujú. Preto radšej volia počítače postavené podľa ich potrieb. To, že sa česko-slovenskí hráči v počítačoch vyznajú, podtrhuje aj fakt, že si z veľkej časti, konkrétne 69 % z nich, počítač sami upravujú alebo vymieňajú jeho komponenty. Skoro 83 % si taktiež informácie zháňa na internete. Majú tak prehľad o všetkých novinkách, trendoch, histórii a budúcom vývoji. Pre 72 % z nich je Intel preferovanou značkou,“ povedal Pavel Svoboda, PR manažér spoločnosti Intel.

 

O metodike prieskumu

Anketa prebiehala na serveri www.GamePark.cz /sk  dva mesiace v počas leta 2010. Bola rozdelená do štyroch kôl po 20 otázkach. Odpovedalo sa teda na 80 otázok. Celkový počet zúčastnených predstavuje 5859 (bez duplicít) hráčov. Jednotlivých kôl sa zúčastnilo od dvoch do tri a pol tisíc hráčov.

 

Kompletné výsledky a odpovede na všetky otázky nájdete na: http://www.gamepark.cz/blog.asp?id=43512

http://www.gamepark.cz/zkoumame_dusi_ceskeho_parana_371658.htm

 

Zdroj: Intel Tlačová Správa.

 

Komentáre

Please login to post comments or replies.
 

Kto je online

Aktuálne máme 5 hosťov prítomný